Pred nejakým časom začal chodiť ulicami nášho mesta mladý chalan. Eduard (alebo Edo) Gurka je manžel, otec a od decembra 2021 aj nový koordinátor Face Club-u. Ako sa po takmer roku na tejto pozíci cíti, čo zistil o tunajších ľuďoch, prečo odporúča navštíviť klub aj rodičom a aké má s klubom plány, nám prezradil v rozhovore.
Edo, po Spišskej Belej chodíš už nejaký ten čas, ale veľa ľudí ťa stále nepozná. Povedz nám niečo o sebe, z akej rodiny pochádzaš a kde žiješ teraz?
Na svoje detstvo spomínam rád. Pochádzam zo štyroch súrodencov a vo Vojňanoch, v ktorých som vyrastal, sme zažili ozajstný dedinský život. Celé dni sme behali po dedine, bicyklovali po kopcoch a lesoch. S nástupom do školy sme sa presťahovali do Veľkého Slavkova a ja som začal chodiť do športovej triedy. Šport tvoril veľkú časť môjho detstva. Stal sa akousi mojou identitou. Aj keď dnes už šport nerobím na vrcholovej úrovni, mnoho dobrého, čo som sa cez šport naučil, využívam aj v súčasnosti. Ide hlavne o trpezlivosť, disciplínu a cieľavedomosť.
Vyrástol som v rodine, v ktorej boli hodnoty tou najdôležitejšou vecou. Rodičia zasvätili pomoci druhým celý svoj život. Tieto hodnoty mi naši hlboko vštepili, no nie nejako nasilu. Po určitom čase, keď som sa stal dospelým, som zistil, že život je príliš krátky na to, aby som ho len tak nejako prežil.
Aktuálne sa spolu s manželkou teším z každého pokroku našich dvoch malých detí. Je radosť sledovať ich úspechy a zároveň veľká zodpovednosť vychovávať ich. V najbližších dňoch nás čaká sťahovanie do domčeka práve v Spišskej Belej, takže už o chvíľu budem o sebe môcť povedať, že som Belančan. 🙂
Dom na polceste mi otvoril oči a uši
Spomínaš, že pochádzaš z Vojňan, ale značnú časť detstva si prežil vo Veľkom Slavkove, prečo?
V roku 1999 sme sa ako rodina sťahovali do Veľkého Slavkova, kde otec pracoval ako misijný pracovník a správca mládežníckeho centra. Bývali sme v staršej nemeckej bývalej škôlke. Bola to veľká stará budova. Vo Veľkom Slavkove bolo mnoho sociálne slabších rodín a alkoholizmus bol veľkým problémom.
Jedného dňa sa tri 15-ročné deti z dediny ocitli po vyhodení rodičmi na ulici. Moji rodičia boli známi tým, že mali otvorenú domácnosť. Tieto deti prišli prosiť o jedlo, ale aj strechu nad hlavou. Ostali u nás žiť a stali sa súčasťou našej domácnosti. Postupom času začali chodiť ďalší, ktorí potrebovali pomôcť. Veľký dom sa postupne začal napĺňať núdznymi ľuďmi, až sa naplnil na maximálnu kapacitu 25 ľudí.
Títo ľudia u nás zažívali prijatie a začlenenie. Takýmto spôsob vznikol Dom na polceste vo Veľkom Slavkove, cez ktorý dnes už prešlo vyše 470 ľudí bez domova. Mnohým z nich, po krátkom pobyte v dome, sa podarilo opäť zaradiť do spoločnosti.
Čo do tvojho života prinieslo bývanie v komunite v Dome na polceste?
Videl som mnoho smutných príbehov a mal som možnosť vidieť aj pod povrch, čo za týmito skrachovanými osudmi stojí. Naučilo ma to súcitu, otvorilo mi to oči a uši. Zistil som, že nestačí, že je dobre iba mne. Je tu mnoho ďalších ľudí, ktorí prežívajú reálne ťažkosti. Ak im viem pomôcť, vnímam reálnu povinnosť pomôcť. Spôsoby pomoci sa častokrát líšia, môže ísť o maličkosť. No ide o ochotu pomáhať.
Aj Face Club tvorí kultúru v meste
Od decembra 2021 pracuješ ako koordinátor Face Club-u v Spišskej Belej. Čo bolo tvojou motiváciou uchádzať sa o tento post?
Poznal som podobný klub, no v inom meste. Vždy mi prišlo inšpiratívne, že niečo také funguje. Zároveň som bol vďačný, že niečo také funguje aj u nás. Cez Spišskú Belú som prechádzal celé detstvo, a tak som ju do istej miery vnímal ako svoj domov. Keď som videl, že sa hľadá koordinátor, povedal som si, že to môže byť zaujímavá skúsenosť, pretože práca s ľuďmi mi je blízka a zároveň to môže mať zmysel aj navonok. A tak som sa prihlásil na pracovný pohovor.
Prišiel si do klubu, ktorý už funguje 10 rokov a má svoje „zabehané cestičky“. Čo by si chcel v klube zachovať a čo nové priniesť?
Neviem síce presne, ako klub fungoval predtým, keďže predtým som do Face Club-u nechodil. No hneď ako som v ňom začal pracovať, prekvapilo ma, koľko akcií robí Face Club pre verejnosť. Veľmi sa mi páčilo, že prispieva ku kultúre v meste. Zároveň viem, že dlhšie predtým klub nemal stabilného zamestnaného koordinátora. Vnímal som, že mám príležitosť priniesť stabilitu, otvorené dvere a bezpečie.
Mám veľkú radosť, keď vidím, že sa ľudia v klube cítia dobre. To je to, na čom by som chcel pracovať. Budovať klub ako miesto, kde ľudia radi spolu trávia čas, cítia sa bezpečne a vedia sa navzájom chápať. Dôležité je začať nami, ktorí tam pracujeme. Preto si veľmi silno uvedomujem, že už my – ja a dobrovoľníci – potrebujeme byť ozajstnými parťákmi.
Chceme tvoriť zážitky, ktoré budú atraktívnejšie než displeje počítačov
Čo je podľa teba pri práci koordinátora najdôležitejšie? Na čo kladieš vo svojej práci pre klub dôraz?
Vážim si ľudské zdroje, ktoré tu máme. Miesto koordinátora klubu či pracovníka s mládežou. No rovnako som od začiatku nepovažoval za automatické, že sú tu mladí ľudia, ktorí chcú „dobrovoľníčiť“. Či už sú to slovenskí dobrovoľníci alebo tí zahraniční, ktorí k nám pricestujú stovky alebo aj tisícky kilometrov preto, aby priniesli kus dobra. Uvedomujem si, že toto je kapitál, ktorý potrebujeme využiť. A tak je veľmi dôležité dobre manažovať veci v klube, aby sme využili potenciál, ktorý máme.
Aká je tvoja vízia vo Face Club-e? Bude takýto klub pre mladých zaujímavý aj o 10 rokov?
Myslím si, že potreba takéhoto priestoru do budúcna bude minimálne rovnako nevyhnutná ako dnes. Našu generáciu čakajú mnohé výzvy, ktorým spolu čelíme či budeme čeliť. Pre mnohé deti je dnes atraktívnejšie sedieť doma za počítačom, než robiť nejaký šport, umenie, či stretávať iných mladých. Ponuka nášho programu v klube by sa mala deťom prispôsobovať a mojím cieľom je, aby zážitky, ktoré si z klubu odnesú, predčili tie, ktoré im doma poskytujú displeje. Taktiež kolektív, ktorý tu môžu zažiť, je tým, čo im obrazovky ponuknúť nemôžu.
Sme tu na to, aby mali deti v ponuke aj bezpečné prostredie
Jedným z najdôležitých prvkov rozvoja detí je skutočný záujem ich rodičov. Prečo by malo rodičom v Spišskej Belej záležať na tom, aby ich deti trávili čas vo Face Club-e?
Pretože rodičia svojim deťom nedokážu poskytnúť všetko, čo ich ratolesti počas dospievania potrebujú. Určite nevedia byť deťom rovesníkmi. V klube sa ich deti môžu stretnúť s inými deťmi a mladými, a tak si nájsť rozumnú partiu, ktorá bude využívať svoj (a ich) čas zmysluplne. Rodičia veľakrát nemajú popri práci čas ani energiu na pripravovanie aktivít pre svoje deti, ktoré ich môžu rozvíjať.
Práve preto sme tu my, aby sme to robili. V klube sa deti a mladí na dennej báze stretávajú s anglicky hovoriacimi dobrovoľníkmi, vyrábajú rôzne kreatívne veci, rozvíjajú si vedomosti cez hry a workshopy. Jednoducho je to pestré prostredie, prispôsobené deťom, kde chcem, aby v budúcnosti chodili aj moje deti.
S kým sa moje deti v klube môžu stretnúť?
Určite so mnou, 🙂 so slovenskými i zahraničnými dobrovoľníkmi, inými deťmi, ale občas aj s nejakou návštevou či hosťom. Ponuka našich aktivít je veľmi široká, čo dúfam registrujú aj Belančania. Aj v prípade, že žiadna konkrétna aktivita neprebieha, však u nás nájdu zmysluplné trávenie voľného času.
U nás sa deťom stále niekto venuje
O Face Club-e často hovoríte, že je to „Bezpečné miesto pre mladých“. V akom zmysle?
Na prvom mieste je to priestor, v ktorom sa nepodáva alkohol či drogy. Napriek tomu máme svoj bar – nealko bar, takže o občerstvenie je postarané. 🙂 Vďaka našim dobrovoľníkom je na každej službe dostatok ľudí, a tak sa stále niekto deťom venuje. Z tohto dôvodu im nehrozí nejaké nebezpečenstvo. Aj program, ktorý v klube realizujeme, je tvorený s cieľom mladých rozvíjať.
Program v klube je veľmi pestrý. Návštevníkom vždy nechávame voľnosť v sebarealizácii. Vo Face Club-e máme mnoho zákutí, v ktorých si návštevníci môžu vybrať aktivity podľa toho, na čo majú chuť. Máme vyše 300 spoločenských hier, kreatívne dielne, pingpong, kalčeto, biliard, air hockey alebo posedenie za barom a vychutnávanie si niečoho chutného či relaxovanie v našej chill miestnosti.
Voľný program sa snažíme vyvážiť pripravenými aktivitami, ktoré majú na starosti naši dobrovoľníci. Ide o podobné aktivity no so sprievodom, či už o rôzne hry, kvízy, semináre, workshopy, párty. Všetky tieto aktivity s nami pripravujú aj naši dobrovoľníci.
Často spomínaš práve dobrovoľnícky tím, kto všetko ho tvorí?
Aktuálne máme tri skupiny dobrovoľníkov. Sú nimi “starí” dobrovoľníci, ktorí sú tu dlhšie ako ja. Potom je tu skupinka nových dobrovoľníkov, ktorí sú s nami len mesiac. Poslednú skupinu tvoria zahraniční dobrovoľníci. Stále ich máme troch. Títo dobrovoľníci tvoria v skutočnosti jednu skupinku a vedia veľmi dobre spolupracovať.
Vďaka zahraničným dobrovoľníkom vedia tí slovenskí plynule po anglicky
Prečo máte v klube aj dobrovoľníkov zo zahraničia? Odkiaľ prichádzajú a čo tu robia?
Naši zahraniční dobrovoľníci prichádzajú z rôznych krajín. Ich prínos pre klub, ale celkovo aj pre okolie, je nenahraditeľný. V klube vedú svoje aktivity v angličtine a prakticky všetci naši dobrovoľníci aj vďaka tomu hovoria plynule po anglicky. Organizujú denné kempy v angličtine či pomáhajú pri rutinných potrebách v klube. Aktuálne pomáhajú s výučbou Angličtiny aj na Základnej škole v Spišskej Belej. Pre mnohých je to niečo exotické, že tu máme zahraničných dobrovoľníkov. Pre našich návštevníkov je to už bežná súčasť života.
Kto sú slovenskí dobrovoľníci? A ako ich motivujete? Čo majú z toho, že pomáhajú v klube?
Sú to mladí ľudia prevažne zo Spišskej Belej, ktorí sú otvorení novým veciam. Svoju službu robia samozrejme zadarmo. O tom je dobrovoľníctvo. No akýmsi zadosťučinením je nepochybne dobrý kolektív a pevné vzťahy. Vďaka rôznym akciám a projektom, do ktorých sú zapojení, rastú aj ako osobnosti a tímoví hráči.
Aj za ten krátky čas, čo som v klube, som stretol mnoho bývalých dobrovoľníkov, ktorí dnes žijú zmysluplné a inšpiratívne životy. Myslím, že táto skúsenosť dobrovoľníctva vo Face Club-e mnohým otvára obzory a dáva im akýsi širší pohľad na svet.
Počas zimy sa budeme sústrediť na skvalitnenie aktivít
Ako sa môže mladý človek z Belej stať dobrovoľníkom?
Najjednoduchšie bude, nech nám o tom rovno povie. 😉 Nemáme totiž nejaký pevne stanovený postup alebo „výberové konanie“. Každý dobrovoľník, ktorý chce priložiť ruku k dielu, je pre nás vždy veľkým prínosom. A v prvom rade máme vždy radosť, keď spoznáme nového mladého človeka.
Čo vás vo Face clube najbližšie čaká? Ako chcete rozvíjať svoju prácu vo Face Clube pre deti a ako pre mladých?
Väčšie akcie máme už za sebou. Letný program bol pomerne pestrý. V tomto období nás čakajú rôzne párty, medzinárodné večery, ktoré si pre nás pripravujú naši dvaja noví dobrovoľníci či rôzne semináre, napríklad o otcovstve a materstve (Rodičia, ktorým rastú svaly).
Čo sa týka rozvíjania svojej práce v klube, aktuálne vidíme potrebu pracovať na ešte kvalitnejšej príprave našich aktivít. Platí to o programe pre deti, ale rovnako mladých.
Čo ak mladí stratia záujem o klubové aktivity, máte nejakú stratégiu, ako zostať stále „IN“?
Vo Face Club-e sme s mladými v neustálom kontakte. Naši dobrovoľníci sú pre nás veľkou inšpiráciou, ale aj skvelou testovacou skupinou a program vytvárame práve v spolupráci s nimi. Vďaka tomu vieme reflektovať potreby mladých a tiež vieme, čím mladí žijú. Do nášho tímu neustále pribúdajú noví mladí dobrovoľníci. Úspech vidíme práve v tom, že poznáme svet mladých ľudí a sme s nimi v intenzívnom kontakte.
Táto generácia mladých je síce iná, ale rovnako dobrá ako predchádzajúce
Edo, aké sú z tvojho pohľadu dnešné deti a mladí? Čo si sa od nich ako koordinátor klubu naučil?
Reči typu: „Aká je táto dnešná generácia a aká bola ta predošlá!“ veľmi nemusím. Nemyslím si, že dnešná generácia je horšia ako tie predchádzajúce. Rozhodne vyrastá v uplne inom svete. Mladí veľmi dobre ovládajú technológie, častokrát žijú vo virtuálnom svete, vedia veľmi dobre anglicky.
No rovnako chodia do klubu aj mnohé deti z menej podnetného prostredia. Preto neviem na túto otázku odpovedať nejako zovšeobecnene. Asi by som povedal, že dnešné deti a mladí sú takí, akých si ich rodičia a spoločnosť vychovali. Je to veľmi cítiť. Mnohé deti ma inšpirujú v zápale pre nejakú vec. Ak majú niečo radi, majú v sebe veľa vášne. To je niečo, čo nám dospelým mnohokrát chýba. Vedieť sa radovať a užívať si danú vec.
Čo by si ako koordinátor mládežníckeho klubu a zároveň aj ako otec dnešným rodičom odkázal?
Práve pred pár dňami sme mali na pôde klubu seminár o rodičovstve. Skúsení lektori hovorili návštevníkom o otcovstve a materstve. Práve takéto aktivity im chcem dať do pozornosti, keďže táto téma je aj pre mňa ako rodiča veľmi dôležitá. Nebojím sa povedať, že ak sme rodičmi, je to to najdôležitejšie povolanie, ktoré v živote máme.
A ak ste tu ešte neboli, príďte spolu s deťmi a prezrite si naše priestory a našu prácu. Ste srdečne vítaní!
