Všimli by ste si, keby vedľa vás v obchode v Spišskej Belej nakupovalo dievča z Lotyšska? Pretože ono aj nakupovalo, a to celý rok. 🙂 Niektorí o tom vedia, niektorí nie, ale jedným z projektov v rámci Face Clubu je aj Európsky zbor solidarity (EZS). Vďaka nemu k nám pravidelne prichádzajú mladí ľudia z rôznych krajín Európy, aby nám pomáhali s programom a obohacovali návštevníkov Face Clubu svojím jazykom a kultúrou. Jednou z nich je aj Paula Šulca z Lotyšska.
O živote na Slovensku, v Spišskej Belej a vo Face Clube nám porozprávala po skončení jej 12-mesačného turnusu, keď nás po návrate do Lotyšska opäť na pár dní navštívila.
Prvá cesta do zahraničia… a rovno na celý rok
Paula, vitaj opäť doma. 😉 Aký je to pocit, vrátiť sa po čase na miesto, kde si strávila rok svojho života? Vidieť tie tváre detí a mladých ľudí, s ktorými ste prežili kus života?
Zdá sa mi, akoby som ani neodišla. Akoby som len pred pár dňami videla všetky tie deti a mladých ľudí. Samozrejme, ešte nie som preč dostatočne dlho, ale predsa len, Spišská Belá a Face Club boli mojím domovom takmer rok, takže mám pocit, že s týmto miestom a týmito ľuďmi budem mať už navždy nejaké špeciálne spojenie a vždy budem rada, keď ich uvidím.
Spomínaš si ešte, aké to bolo, prísť prvýkrát na Slovensko?
Áno, pamätám si to, akoby to bolo minulý týždeň. 🙂 Bola to moja prvá cesta osamote kamkoľvek, nieto ešte na miesto, kde som nikdy nebola, medzi ľudí, ktorých som ešte nestretla a s víziou žiť tam celý rok. Ale počas celej cesty som bola nedočkavá a pripravená na toto dobrodružstvo, ktoré ma čakalo.
Aké si mala očakávania, keď si pricestovala?
Moje tri hlavné želania na tento rok boli: vidieť veľa nových miest a spoznať veľa nových ľudí, nájsť seba a lepšie pochopiť, aké budú moje ďalšie budúce kroky a nájsť si aspoň jedného dobrého priateľa, aby som tento rok neprežila sama.
Jazyk nie je problém, porozumeli sme si aj bez neho
Prísť do krajiny, kde jedinou spojkou s ostatnými ľuďmi je angličtina, musí byť určite náročné. Ako si s ostatnými našla spoločnú reč?
Predtým, ako som šla do tohto projektu, som si myslela, že to bude divné. Od prvého dňa, keď som prišla, sa mi však všetko zrazu zdalo prirodzené a ľahké. Asi to bude tým, že väčšina ľudí okolo mňa hovorila po anglicky. A s ostatnými som si tiež našla spôsob, ako si porozumieť. 🙂
Naučila si aj nejaké zaujímavé slovenské slová či vety?
Učila som sa po slovensky, ale teraz mi je trochu ľúto, že som sa tomu nevenovala viac. Naučila som sa dosť na to, aby som porozumela iným, ale nie natoľko, aby som sama po slovensky rozprávala. Ale zo slov alebo fráz, ktoré som sa naučila, sa deti najviac tešili zakaždým, keď sa ma opýtali, ako sa mám, a ja som im odpovedala „vynikajúco.“ 🙂
V čom sa život na Slovensku odlišuje od života u vás doma? Sú Slováci iní ako ľudia z Lotyšska?
Myslím si, že Slováci a Lotyši majú podobnú mentalitu, preto bolo pre mňa jednoduché nájsť spoločnú reč s väčšinou ľudí. Predtým som bývala v malej dedinke, kde som každého poznala. Začať bývať v meste bol pre mňa teraz pomerne veľký rozdiel. Už som nemala pri dome záhradku, aby som si mohla ísť natrhať zeleninu alebo kvety. Rýchlo som však zistila, že aj keď je Spišská Belá mesto, ľudia v ňom sú veľmi otvorení, susedskí a ochotní.
Organizátorka, marketérka, maliarka aj záhradkárka
Paula, čo bolo tvojou úlohou počas roka, ktorý si strávila vo FaceClube ako dobrovoľníčka? Čo ťa najviac bavilo?
Face Club a tento projekt mi dal príležitosť vyskúšať si veľa rôznych úloh a vybrať si to, čo ma baví a čomu sa chcem venovať. Musela som plánovať aktivity pre deti, robiť kvízové večery pre mladých ľudí, vytvárať obsah na sociálnych sieťach. Maľovala som steny, pomáhala pri výsadbe záhrady, a dokonca som si vyskúšala lepenie kameňov na záhradný múrik.
Mala som za úlohu naplánovať celotýždňový denný letný tábor a popri tom som sledovala, ako všetko okolo ožíva. Myslím, že najviac sa mi páčila láska a radosť, ktoré som pociťovala z detí zakaždým, keď som s nimi robila nejaké aktivity, alebo som ich stretla na ulici. Vidieť, ako oceňujú našu prácu, to bol najlepší pocit.
Ako sa k tebe správali Belančania a Slováci vo všeobecnosti? Cítila si od nich prijatie, alebo skôr odstup?
Cítila som sa, ako keby ma každý Slovák, ktorého som stretla, či už vo Face Clube, v obchodoch, na akciách v meste alebo len tak na ulici, prijal medzi seba. Niektorí sa usmievali a mali dobrú náladu. Niektorí sa so mnou pokúšali rozprávať a ďalší sa ma pokúšali naučiť nejaké slová v slovenskom jazyku, ale v každom prípade boli všetci ústretoví a pozitívni.
Ako sa ti páči práca s deťmi a mladými v klube?
Páčila sa mi práca s deťmi aj s mládežou. Každý deň sme vo Face Clube pripravovali nové a zaujimavé akcie, takže som nikdy nezažívala nudu. Bola som nadšená, že môžem organizovať aktivity a prinášať nové nápady. Tiež sa mi páčilo, keď sme sa pripojili k iným mestským aktivitám, ako karneval na ľade alebo k deťom v komunitnom centre a hrali sme sa s nimi.
Vo Face Clube som si užívala každú sekundu
Čo bolo pre teba v práci s deťmi a mladými najťažšie?
Je pre mňa ľahké komunikovať a pracovať s deťmi, pretože zvyčajne sú aktívne a budú s vami radi tráviť čas pri akejkoľvek činnosti, hrách alebo dokonca len rozhovorom s vami. Mladí ľudia sú však náročnejší. Potrebujeme ich spoznať trochu lepšie, kým zistíme, o aké aktivity by mali záujem alebo čo by chceli robiť. Práca s mládežou je teda ťažšia a vyžaduje si viac času. Ale pocit po vašej aktivite, ktorá mladých bavila, je potom obohacujúci.
Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí uvažujú nad dlhodobým dobrovoľníctvom v zahraničí?
Choďte do toho! Určite choďte do toho! Je to skvelá príležitosť dozvedieť sa viac o sebe, spoznať nových ľudí, cestovať, učiť sa jazyky… ale predtým, ako niekam pôjdete, venujte nejaký čas online výberu toho správneho projektu, miesta, kde budete bývať, a aj krajiny, do ktorej pôjdete. A ak je to možné, porozprávajte sa s predchádzajúcimi dobrovoľníkmi, ktorí takýto projekt zažili.
Každý projekt je totiž iný. Ak chcete, aby boli vaše dobrovoľnícke skúsenosti dokonalé, musíte ísť do projektu, ktorý vám bude vyhovovať. A ak máte nejaké otázky, pokojne sa ma opýtajte, či už tvárou v tvár, alebo na sociálnych sieťach. Rada vám poradím. 🙂
Čo ti priniesol do života jeden rok v zahraničí? Naplnili sa očakávania, o ktorých si hovorila vyššie?
Určite sa splnili všetky moje očakávania a dokonca ich aj prekonali. Precestovala som Slovensko, navštívila som Poprad, Košice, Žilinu, Bratislavu a ďalšie mestá. Chodila som po Tatrách, snowboardovala z kopcov a prenocovala v lese. Cestovala som do iných krajín ako Krakov v Poľsku, Viedeň v Rakúsku, Pardubice a Praha v Českej republike. Našla som si skvelých priateľov, nielen na jeden rok, ale na celý život. Pracovala som s deťmi a mladými ľuďmi a užívala som si každú sekundu. Na Slovensku som našla svoj druhý domov.
Hosťovanie zahraničných dobrovoľníkov je podporené z programu Európsky zbor solidarity