Denný tábor pre mladšie deti s názvom Vševedko, ktorého sa zúčastnilo 31 detí z nášho mesta a blízkeho okolia bol nielen zábavný, ale aj trochu vzdelávací.
Počas tohto tábora a dvoch jeho turnusov sme využívali vzdelávaciu metodickú pomôcku – hračky, ktoré pomáhajú – Vnímajkov.
Vnímajkovia sú certifikovaná vzdelávacia pomôcka, ktorú vymysleli šikovní ľudia na Orave. Ide o súbor 5 háčkovaných bábok, ktorých cieľom je scitlivovať deti voči odlišnostiam a prispievať tak k zlepšovaniu inklúzie nielen v škôlkach či školách, ale aj v samotných rodinách.
Všetci sme výnimoční
Počas prvého táborového dňa sme sa navzájom bližšie spoznali, nastavili si pravidlá, podľa ktorých budeme celý týždeň fungovať a potom sme sa venovali téme výnimočnosť. Každý jeden účastník nám o sebe prezradil, čo ho robí výnimočným. U niektorých to bola športová zdatnosť u iných zasa umelecké schopnosti.
Učili sme sa vnímať svoje zmysly
Prvým dňom nás sprevádzala Tmejka, dievčatko, ktoré nevidí. Jej háčkované telíčko reprezentujú zatvorené očká a biela palička, ktorú drží v ruke. Prostredníctvom rozprávky sme sa dozvedeli ako taká Tmejka žije, čo pre ňu môže byť nebezpečné a ako jej my zdraví ľudia vieme byť nápomocní. Poobede sme sa učili vnímať zmysly, ktoré sú pre Tmejku nevyhnutné. Testovali sme svoj hmat, sluch, chuť aj čuch a tiež sme skúšali nakresliť svoj autoportrét so zatvorenými očami, jednoduché to veru nebolo.
Zistili sme, že aj málo niekedy stačí
Druhým dňom nás sprevádzal kamarát Chcejko, chlapček, ktorý toho veľa nemá. Len svoju mamičku, sliepočku Matildu a zopár ďalších zvieracích kamarátov. Jeho háčkované telíčko reprezentujú strapaté ryšavé vlásky a ufúľané oblečenie s niekoľkými záplatami. V tento deň sme sa naučili vdýchnuť nový život starému tričku, áno aj takému, ktoré už ma nejaké diery či fľaky. Vyžili sme na to nazehlovacie kúsky látky a vytvorili majstrovské diela 🎨.
Tiež sme sa porozprávali ako môžeme našej planéte pomôcť tým, že si vytriedime hračky a oblečenie alebo poprosíme rodičov, aby nám toľko hračiek nekupovali. Poobede sme tvorili z toho, čo sme našli vonku a vyrobili darčeky pre mamičky. Tiež sme zorganizovali zbierku, kde každý z účastníkov priniesol hračku, s ktorou sa už nehrá a ktorá ešte poslúži inde. Tieto hračky následne darujeme deťom, ktoré ich nemajú veľa.
Vieme, že aj s boľavým telíčkom sa dá žiť
Ďalším v poradí tretím dňom nás previedol kamarát Boľko. Jeho telíčko má chorú rúčku aj nôžku a pri chôdzi si pomáha barličkou. Tento Vnímajko reprezentuje všetky deti, ktoré majú akékoľvek zdravotné znevýhodnenie, či už doživotné alebo krátkodobé, pretože Boľkom sa na chvíľu môže stať každý z nás. Boľko nás naučil, že zo života sa dá tešiť aj napriek boľavému telíčku a častým pobytom v nemocnici či u rôznych lekárov.
V tento deň sme sa učili tvoriť bez použitia rúk, skúsili sme si aké je to maľovať nohami či ústami, veru nie je to ľahké. Aj na pohľad jednoduché tvary môžu byť náročné. Boľko sa častokrát nemôže zúčastňovať športových či iných pohybových aktivít, no zasa môže trénovať svoj mozog a naberať vedomosti. Aj my sme tak urobili a na chvíľu sa z nás stali malí fyzici. Robili sme pokusy s domácou lávovou lampou či dúhu zo skittles cukríkov. Na konci dňa sme vyrobili prajné pozdravy plné povzbudenia pre ozajstných Boľkov, ktoré pošleme do nemocnice.
Spoznali sme rôznorodosť sveta
Do ďalekých svetadielov a krajín zemegule nás zaviedla Inka, dievčatko inej farby pleti. Rómske dievčatko, ktoré miluje hudbu . Vďaka Inke sme zistili, že na svete žije mnoho ľudí, ktorí sa od nás líšia nielen farbou pleti, ale aj jazykom, zvykmi či spôsobom života. No aj napriek tomu sú úplne rovnakí ľudia s rovnakým srdiečkom ako máme my.
Sme vďační, za to akí sme a čo máme
Posledný táborový deň sme strávili s Veselkou, s dievčatkom, ktorému nič nechýba. Vybrali sme sa na výlet do novej učebne lesnej pedagogiky na Šarpanci. Ujo lesník nám porozprával o lese, spoznávali sme stopy zvierat či rôzne druhy stromov. Počas druhého turnusu sme trénovali aj svoju pozornosť a zmysly. Touto cestou ďakujeme ujom lesníkom z Lesov mesta Spišská Belá aj z Tanapu, že nám venovali svoj čas a obohatili naše vedomosti.
Potom sme naše prázdne brušká naplnili pri spoločnej opekačke. Následne sme vyriešili krátku pokladovku, vylúštili hádanku a našli vzácny poklad. V poklade sme našli množstvo odmien. Certifikát o účasti, omaľovánku a nálepku Veselky, sladkosti a LIST.
List v poklade nám priniesol vzácny odkaz
V liste sa písalo, že takých Tmejok, Chcejkov, Boľkov, Iniek a Veseliek, aké sme počas tábora spoznali je na svete neúrekom. Každý z nich je iný, výnimočný no zároveň rovnaký ako sme my. Každý z nich je živý tvor, ktorého srdiečko potrebuje lásku, pochopenie a pozornosť. Určite aj to tvoje srdiečko je rado, keď ťa mamka objíme, upečie obľúbený koláč alebo keď ťa rodičia vezmú na výlet do ZOO.
Buďme preto vnímaví. Darujme lásku, objatia, milé slová, šírme okolo seba radosť a úsmev. Pomôžme tým, ktorí to potrebujú, aby každé jedno srdiečko na svete bolo šťastné a veselé.
A pamätajte – každý z nás je iný, ale byť si tu spoločne jeden pre druhého darom je nájsť ten skutočný poklad.
Tak buďte darom nielen sebe navzájom, ale aj všetkým vo svojom okolí, aj takým, ktorých hoc len stretnete v obchode či na ulici. Aj jediný úsmev dokáže premeniť zlý deň na oveľa krajší.
Symbolom nášho kamarátstva sú farebné ručne háčkované srdiečka, ktoré sme našli v krabici s pokladom.
Ďakujeme všetkým!
Ďakujeme Vnímajkom, že sme ich mohli spoznať a stráviť s nimi celý týždeň. Veríme, že odteraz budeme k skutočným Vnímajkom oveľa viac pozornejší 🌿.
Ďakujeme všetkým rodičom, pomocným animátorom, dobrovoľníkom, ale aj rodičom, ktorí nám akokoľvek pomohli s realizáciou obidvoch táborových turnusov.
Tábor bol podporený Prešovským samosprávnym krajom z Výzvy poslancov PSK v rámci projektu Spoločný čas.