Nezisková organizácia KEPLA (Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie) sa venuje už zhruba 7 rokov poskytovaniu pracovného a kariérneho poradenstva takmer výlučne ľuďom
z marginalizovaných rómskych komunít v okrese Kežmarok, Stará Ľubovňa a Spišská Nová Ves.
Členky nášho tímu sa však tejto oblasti pohybujú už viac ako 10 rokov ako nezávislé lektorky
a konzultantky pre rôzne iné organizácie.
Okrem projektu „SpoluBližšie“, kde fungujeme ako partner práve pre tieto činnosti, máme za sebou bohaté skúsenosti v projekte Bilancia kompetencií cez ÚPSVR, ale aj programy realizované už cez našu neziskovú organizáciu. A práve preto sme sa rozhodli, že by bolo užitočné spísať niekoľko lekcií, ktoré môžu byť užitočné jednak pre aktérov, ktorí nastavujú verejné politiky, ale aj pre mimovládne organizácie a nezávislé súkromné inštitúcie, ktoré chcú pôsobiť v tejto sfére.
Lekcia č. 1: Istá forma „donútenia“ klientov zo strany štátu má svoj zmysel
Keďže, ako som vyššie spomínal, sme už veteráni rôznych projektov pracovného
a kariérneho poradenstva, máme aj skúsenosti s rôznorodými inštitucionálnymi rámcami,
v ktorých sme sa pohybovali a naďalej pohybujeme. Z tohto hľadiska sa zhodujeme v tom, že
ideálna kombinácia je, ak štát v tejto oblasti spolupracuje s nezávislými poskytovateľmi
pracovného a kariérneho poradenstva, ale zároveň vytvára tlak na uchádzačov o zamestnanie,
aby sa týchto aktivít museli zúčastňovať, pretože inak prídu o určité výhody.
Aj keď na týchto
skupinových stretnutiach a individuálnom poradenstve sedia viacerí často z donútenia, je to
stále lepšie, ako keby zostávali pasívne vo svojom domácom prostredí, kde sa mnohokrát iba
ďalej zamotávajú vo svojich problémoch. Niektorí si na konci vzdelávacieho cyklu aj pripustia, že
samotné stretávanie v skupine, vzájomná interakcia a zdieľanie problémov im pomohlo získať na
svoju situáciu úplne iný pohľad a dokonca ich to naštartovalo k väčšej aktivite niečo vo svojom živote meniť.
Lekcia č. 2: Je takmer nevyhnutné, aby organizácie poskytujúce kariérové poradenstvo mali
priame napojenie na firmy hľadajúce nových zamestnancov
Ak je splnená táto podmienka, tak to výrazným spôsobom zvyšuje motiváciu uchádzačov a zamestnanie, aby sa zúčastňovali skupinového vzdelávania a individuálneho poradenstva. Ak uchádzači vedia, že organizácia, ktorá im poskytuje vzdelávanie, ich pripravuje na pracovný pohovor do konkrétnej firmy, tak sú ochotní sa na vlastné náklady dostaviť aj niekoľkokrát za sebou do najbližšieho okresného mesta, kde taká organizácia zvyčajne sídli. Zároveň, týmto sa preveruje aj ich predbežná schopnosť dochádzať na pracovisko, ktoré môže byť v tom istom okresnom meste, ako sídli aj daná organizácia. Vidina konkrétnej šance v konkrétnej firme spôsobuje aj to, že daný záujemca o pracovné poradenstvo berie oveľa vážnejšie všetky informácie, ktoré sa k nemu dostávajú a zároveň je aj oveľa vnímavejší, keď sa preberajú jednotlivé detaily z rôznych situácií, ktoré môžu nastať pred, počas a po pracovnom pohovore.
Lekcia č. 3: Komunitné centrá sídliace v segregovaných lokalitách hrajú nezastupiteľnú rolu ako miesta prvého kontaktu pre prvý krok k aktívnemu hľadaniu zamestnania
Toto je lekcia, ktorá sa nám mimoriadnym spôsobom potvrdila práve pri realizácii tohto projektu. Bol to presne prípad obce Výborná, Rakúsy a lokality Podsadek v Starej Ľubovni. Vo všetkých týchto lokalitách sme začínali naše aktivity spoločným stretnutím v miestnom komunitnom centre. Ak sme usúdili, že tých stretnutí treba viacej, tak sme ich v danom komunitnom centre urobili viac. Ak v obci komunitné centrum nebolo, tak sme sa stretli v priestoroch školy, ako v prípade Lomničky. Treba povedať, že pre mnohých mladých ľudí po ukončení povinnej školskej dochádzky, ktorí celý svoj dovtedajší život prežili iba v blízkosti koncentrovanej rómskej komunity, nie je jednoduché prekonať strach a dostaviť sa v malej skupinke ľudí na stretnutie do mesta.
O to povzbudzujúcejšie je, keď vidíme doslova pred očami, ako títo ľudia naberajú sebavedomie a hlavne si vedia už sformulovať nejaký základný plán, základnú víziu, čo by vlastne chceli robiť. Alebo, na začiatok stačí, keď sa pri nás naučili verbalizovať, čo by určite robiť nechceli.
Autor článku: Igor André, riaditeľ KEPLA